Le xexeame godoa, Germany le nɔƒe Evelia kplo Amerika ɖo le dukɔ siwo amewo zɔa mɔ tso dukɔ yina.[1] Le UN ƒe ŋukpɔkpɔ nua, le 2017 mea, ame 12,165,083 le Germany dukɔ mean ye gbetatɔwo alo mɔzɔlawo tso dukɔ bubu wo me. Esia fia be le Germany dukɔmetɔ wo ƒe xexleme alo agbɔsɔsɔmea, 14.8% nye mɔzɔlawo alo gbetatɔwo.[2]

Le ƒe 50 siwo vayia, Germany dzidudua do ŋuse ame siwo di be yewoa zɔ mɔ eyi Germany. Wo wɔ esia kple susu be yewoa ɖɔ vimadzimadzi sɔgbɔkuxi ɖo le dukɔa me.[3]

Le le ɣleti gbãtɔ ƒe ŋkeke gbãtɔ le 2015 dzia, mɔzɔzɔ tso du bubu yi du bubu me ƒe seyeye dze dɔwɔwɔ gɔme. Se sia ƒe tometsie nye, zigbãtɔa, wotɔ asi Germany dzi be woa nye dukɔ si me mɔzɔlawo alo gbetatɔwo n adze. Asi trɔtrɔ siwo wo wɔ le ɖoɖowo si dzi nazɔ hafi azɔ mɔ ayi du bubu me ava Germany menye asi trɔtrɔ vevie alo asi trɔtrɔ senu aɖeke o.

Se yeyea ʋumɔ be dɔwɔlasiwo xɔ hehe deŋugɔ kple dzɔdzɔmeŋutsinusrɔlawo nazɔ mɔ ava Germany dukɔa me, esia awoe be dɔwɔla siwo dukɔa hiã vevie la nasɔ agbɔɖedzi. Asi trɔtrɔ wowɔ le mɔzɔzɔse wo nu le Germany dukɔ mea ɖifia be agbo ʋuna dɔwɔla siwo deŋugɔ le hehexɔxɔ kple agbãle srɔ nyawo me eye wotu agbo ɖe dɔwɔla siwo me deŋugɔ le hehexɔxɔ kple agbãle srɔ nyawo me nu.

Le ɣleti enelia le 2012 mea, European agbãle blɔ se dze dɔwɔwɔ gɔme le Germany. Eʋumɔ na dɔwɔla siwo me deŋugɔ le hehexɔxɔ kple agbãle srɔ nyawo me siwo tso dukɔ siwo me le EU me o be woa nɔ Germany eye woa wɔ dɔ bɔbɔe le dziɖeɖime zi ale asi wowɔ ɖoɖo dzi. Le federal statistics office ƒe nuleɖanyiwo nu le ƒe 2016, le mamaɖe atɔ mea akpaɖa ƒe akpaɖe tso gbeta alo dububu me.[4]

Police intercepts refugees and potential illegal immigrants at Munich Central Station

Mɔzɔzɔ yi Germany ƒe dzɔtsoƒeŋutsinya trɔ asi le eŋu

Le World War II" megbea, sitsoƒe dzilawo milioni 12 ʋutso dusiwo nɔ Germany te yi du yeye siwo wo tso.[5]

Mɔzɔzɔ yi Germany akpagatɔ dze gɔme le ƒe 1960. To dɔwɔlawo ƒe agbɔmasɔmasɔ me le ƒe 1950 kple 1960 mea, ɣedzeƒe Germany geɖe ɖeka ɖoɖo me kple Italy le ƒe 1955 me, Greece le ƒe 1960 me, Turkey le ƒe 1961, Morocco le 1963 me, Portugal le ƒe 1964 me, Tunisia le ƒe 1965 kple Yugoslavia le ƒe 1968 me. Ɖekawɔwɔ ɖoɖo sia wɔe be amexɔxɔɖedɔ si wo na nukɔe be “Gastarbeiter ”. Ɖevi siwo dzi le Gastarbeiter kpɔ mɔnu be woanɔ Germany gake ema me wo dumeviwo o. wona ŋukɔ wona sia be “Aufenthaltsberechtigung”. Amesiawo akpagãtɔ gale Germany egbe eye geɖewo zu dumeviwo.

German Democratic Republic(GDR) tsítsitre ɖe Gastarbeiter ɖoɖoa nu. Wo ƒonu kuɖe ɖekoe wo be yewoa za amedehe siwo tso du bubu wo me hena woƒe viɖe kpɔkpɔ. Wo xɔese be amesiawo nye xɔlɔ siwo hia ne hehe be woa yi akpeɖe woƒe dukɔwo nu. Amesiawo wo tso North Vietnam, North Korea, Angola, Mozambique kple Cuba. Le Germany ƒe ɖekawɔwɔ vɔ megbe la, amesiwo le GDR te la mekpɔmɔ awɔdɔ le esea nu o. Esiata wo trɔ wo ɖoɖe wode dukɔwo me.

References trɔ asi le eŋu

  1. https://www.bloomberg.com/news/articles/2014-05-20/immigration-boom-propels-germany-past-u-k-in-new-oecd-ranking
  2. http://www.un.org/en/development/desa/population/migration/data/estimates2/data/UN_MigrantStockTotal_2017.xlsx
  3. http://worldpopulationreview.com/countries/germany-population/
  4. https://www.destatis.de/DE/Presse/Pressemitteilungen/2017/08/PD17_261_12511.html
  5. "Archive copy". Archived from the original on 2019-11-16. Retrieved 2019-11-16.