Marie Madoé Sivomey

Togotɔwo ƒe dunyahela

Marie Madoé Sivomey (Siamlɔm 3, 1923 – Anyɔnyɔ 15, 2008), wodzi Marie Madoé Gbikpi–Benissan, nye Togo dunyahela si nye nyɔnu gbãtɔ si subɔ abe dudzikpɔla ene le Togo, eye wòkpɔ fiadu Lomé dzi tso ƒe 1967 va ɖo ƒe 1974.

Marie Madoé Sivomey le ƒe 1975 me

Ðevimenɔɣi kple sukudede

trɔ asi le eŋu

Wodzii le ƒe 1923 me le Kristotɔwo ƒe ƒome aɖe me le Aného, si nye du aɖe si le Togo ƒe dzieheɣedzeƒe Ƒudzinutome, si nye Guin-Minatɔwo ƒe gbɔgbɔme titina. Nɔviaŋutsu, Jean Kuassi Gbikpi, ava zu bisiɔpgã le Lomé emegbe.

Esi wòdze eƒe gɔmedzesukudede gɔme le Aného la, ewu suku nu le Porto-Novo, Benin. Emegbe ede Cours Complémentaire le Lomé.[1]

Dɔwɔwɔ abe dziɖuɖudɔwɔla ene

trɔ asi le eŋu

Franseawo ƒe dutanyigbadziɖuɖua xɔ Sivomey abe dziɖuɖudɔwɔla ene, eye wòwɔ dɔ le Ganyawo Gbɔkpɔƒe tso ƒe 1940 va ɖo ƒe 1945. Eyi Ganyawo Gbɔkpɔƒe ƒe dɔ sia dzi le Franseawo ƒe Ɣetoɖoƒe Afrika ƒe ɖoɖo nu tso ƒe 1945 vaseɖe ƒe 1953, eye le dua ƒe Adzɔxexe Tsã Dɔwɔƒe hã nɔ eme ƒe Bobo-Dioulasso, le afisi woyɔna fifia be Burkina Faso.

Etrɔ yi Togo tegbee, si xɔ ɖokuisinɔnɔ tso France gbɔ le ƒe 1960 me, eye wòdo alɔ dukɔa ƒe Adzɔxexe Tsã ƒe Dɔwɔƒe ƒe ŋgɔnɔlawo tso ƒe 1960 va ɖo ƒe 1962. Emegbe ewɔ dɔ abe dɔdzikpɔlagã ene eye emegbe ewɔ dɔ abe hadomenyawo gbɔ kpɔla ene tso ƒe 1963 me.[1] Le ɣeyiɣi ma ke me la, enɔ Togo teƒe le nuƒo kpui kple takpekpe vovovowo me, eye le ƒe 1961 me la, eva zu Togo nyɔnu gbãtɔ si kpɔ gome le Dukɔ Ƒoƒuawo ƒe Takpekpe Gã ƒe kpekpe aɖe me.[2]

Ɣeyiɣi sia mee wòkpe asi ɖe ɖoɖowɔwɔ ɖe L'Union des Femmes du Togo (UFEMTO), Togo Nyɔnuwo ƒe Habɔbɔ hã ŋu kpe ɖe Marguerite Adjoavi Thompson-Trénou kple nyɔnu ʋiʋlila bubuwo ŋu.[1]

Lomé ƒe Dumegã

trɔ asi le eŋu

Le Togotɔwo ƒe amedzidzedze le Dzove 1967 me kple Dukplɔla Gnassingbé Eyadéma ƒe dziɖuɖu megbe la, woɖe dukɔa ƒe habɔbɔ siwo katã wotia la ɖa, woxe mɔ ɖe dunyahehawo nu, eye Togo ƒe kɔƒenutowo dzi kpɔkpɔ va dze délégations spéciales, alo amedɔdɔ tɔxɛwo si me. Le nɔnɔme sia si me nuwo yɔ fũu me la, woɖo Marie Madoé Sivomey be wòanye Lomé ƒe dudzikpɔla le Siamlɔm 24, 1967 dzi, le nuteƒekpɔkpɔ geɖe si su esi abe dziɖuɖudɔwɔla ene ta.[1]

"Le amesiwo ateŋu axɔ dudzikpɔla ƒe ɖoƒe dome la, nyee nye amesi si nuteƒekpɔkpɔ geɖe wu le dziɖuɖua ƒe dɔwɔwɔ me, elabena mekpɔ hadomekpekpeɖeŋunadɔwo dzi va yi," egblɔ emegbe.[2]

Enɔ ɖoƒea vaseɖe Dame 17, 1974.[3][4]

Ƒe siwo va yi

trɔ asi le eŋu

Le Sivomey ƒe dzudzɔxɔxɔledɔme me la, enɔ Lom-Nava. Eƒo eɖokui ɖe eƒe nutoa me sɔlemeha me vevie, abe nyɔnu mawusubɔla veviedonula si dukɔa me sɔhɛwo ɖea ɖeklemi ɣeaɖewoɣi le eƒe agbenyuinɔnɔ ƒe nɔnɔmewo ta ene. Eyi edzi ʋli Togo nyɔnuwo hã ta, vevietɔ le kpekpeɖeŋu nana nyɔnuwo ƒe hehenana me.[1][2]

Eku le Anyɔnyɔ 15, 2008 dzi le Lomé.[3]

Nyatakaka siawo tsoƒewo

trɔ asi le eŋu
  1. 1.0 1.1 1.2 1.3 1.4 Satchivi, Ekoué (2005-03-09). "Marie Madoé Sivomey : une femme exemplaire". Le Togolais (in French). Archived from the original on 2021-04-12. Retrieved 19 May 2024. 
  2. 2.0 2.1 2.2 Gilles, Xavier (2008-08-31). "Les années passent, l’aura de Mme Sivomey demeure intacte". Fofo (in French). Archived from the original on 2019-05-29. 
  3. 3.0 3.1 Kakaye, Léopold N. Napo (2013). Histoire politique et administrative du togo - regard sur un. (in French). Paris: L'Harmattan. ISBN 978-2-296-24173-2. OCLC 1100866533. 
  4. "Élection d’une femme maire de la capitale : le Togo fait mieux que le Sénégal". L-FRII (in French). 2018-10-05. Retrieved 19 May 2024.